Naše krvné cievy denne prepravia telom niekoľko tisíc litrov krvi. Väčšina ľudí myslí predovšetkým na samotný prietok krvi. Štruktúra cievnej steny je však prinajmenšom rovnako dôležitá.

Pretože krvné cievy nie sú pevné trubice. Musia zostať elastické, odolávať namáhaniu a zároveň umožňovať kontrolovanú výmenu kyslíka, živín a tekutín.

S pribúdajúcim vekom, dlhodobým sedením, nedostatkom pohybu alebo pretrvávajúcim zvýšeným oxidačným stresom sa môže funkcia a odolnosť cievnej steny meniť. Voľné radikály ovplyvňujú cievne bunky, pričom zároveň zohráva dôležitú úlohu pri zásobovaní tkaniva aj účinnosť mikrocirkulácie.¹

Prečo je cievna stena taká dôležitá

Zdravie našich ciev nezávisí len od hladiny cholesterolu alebo krvného tlaku.

Cievna stena pozostáva z vysoko špecializovaných endotelových buniek, kolagénových vlákien a elastických štruktúr. Reguluje prietok krvi, ovplyvňuje výmenu s okolitým tkanivom a zohráva úlohu pri určovaní efektívnosti transportu kyslíka a živín.²

Endotel hrá v tomto procese ústrednú úlohu – tenká vrstva buniek, ktorá vystiela vnútro našich ciev.

Tieto bunky nepretržite reagujú na mechanické, metabolické a biochemické signály a podieľajú sa okrem iného na regulácii priemeru ciev, prietoku krvi a zápalových procesov.

Oxidačný stres je jedným z faktorov, ktoré môžu ovplyvniť funkciu cievnych buniek.³

Každý, kto chce pochopiť cievne zdravie, by preto nemal brať do úvahy len prietok krvi, ale aj štruktúru a reguláciu samotnej cievnej steny.

Žihľava dvojdomá – tradičná rastlina s moderným významom

Žihľava dvojdomá (Urtica dioica) je jednou z najtradičnejších liečivých rastlín v Európe.

Obsahuje rôzne bioaktívne rastlinné zlúčeniny vrátane flavonoidov, fenolových kyselín a fytosterolov, ako je beta-sitosterol.⁴

Ich antioxidačné vlastnosti sa skúmajú obzvlášť intenzívne. Experimentálne štúdie ukazujú, že extrakty zo žihľavy môžu interagovať s reaktívnymi zlúčeninami a prejavovať antioxidačnú aktivitu.⁵

To znamená, že žihľava dvojdomá je dnes zaujímavá nielen z tradičného hľadiska, ale aj v súvislosti s výskumom rastlinných zložiek a oxidačných procesov.

Listy viniča a mikrocirkulácia

Listy červeného viniča obsahujú širokú škálu flavonoidov a polyfenolov.

Obzvlášť zaujímavé je ich vedecké skúmanie v súvislosti s venóznymi cievami a mikrocirkuláciou.

Klinické štúdie s použitím štandardizovaných extraktov z listov viniča skúmali okrem iného zmeny mikrocirkulácie a rôznych parametrov pri chronických žilových ochoreniach.⁶⁻⁷

Polyfenoly obsiahnuté v produkte sú tiež predmetom výskumu kvôli ich antioxidačným vlastnostiam a potenciálnym interakciám s cievnymi štruktúrami.⁸

Práve táto kombinácia tradičného použitia a klinického výskumu urobila z listov červeného viniča dôležitý predmet výskumu v oblasti venóznych cievnych procesov.

Pagaštan konský a funkcia žilových ciev

Takmer žiadna liečivá rastlina nebola tak intenzívne študovaná v súvislosti so zdravím žíl ako pagaštan konský.

Jeho charakteristická zložka, aescín, patrí medzi najlepšie preskúmané rastlinné látky v tejto oblasti.⁹

Niekoľko kontrolovaných štúdií a Cochraneov prehľad skúmali štandardizované extrakty zo semien pagaštanu konského pri chronickej venóznej insuficiencii.10 Tieto štúdie skúmali parametre, ako je opuch nôh, bolesť a iné venózne príznaky.

Pagaštan konský preto zaujíma v rámci výskumu rastlinných ciev osobitné postavenie, keďže je o ňom k dispozícii pomerne rozsiahle klinické údaje.

Meď a mangán ako zložky metabolizmu spojivového tkaniva

Okrem sekundárnych rastlinných zlúčenín zohrávajú v štruktúrach, z ktorých sú vyrobené steny ciev, úlohu aj esenciálne stopové prvky.

Meď prispieva k udržaniu normálneho spojivového tkaniva a pomáha chrániť bunky pred oxidačným stresom.

Mangán prispieva k normálnej tvorbe spojivového tkaniva a tiež podporuje ochranu buniek pred oxidačným stresom.

Tieto tvrdenia sú zdravotné tvrdenia schválené v Európskej únii.

Oba stopové prvky sú teda fyziologicky spojené s tými štrukturálnymi a antioxidačnými procesmi, ktoré sú tiež dôležité pre dlhodobú stabilitu cievneho a spojivového tkaniva.

Prečo cievne zdravie ovplyvňuje viacero štruktúr

Krvné cievy nie sú tvorené len jedným typom tkaniva.

Endotelové bunky, kolagénové štruktúry, elastické vlákna a antioxidačné obranné systémy neustále spolupracujú. Zmeny v jednej z týchto oblastí preto môžu ovplyvniť aj iné štruktúry.

Práve z tohto dôvodu moderný vaskulárny výskum teraz zohľadňuje rôzne procesy paralelne: funkciu endotelu, stabilitu spojivového tkaniva, mikrocirkuláciu, ako aj oxidačný a zápalový stres.

Rastlinné zlúčeniny sa čoraz častejšie skúmajú nielen na základe jediného izolovaného mechanizmu. Rôzne rastliny produkujú rôzne sekundárne rastlinné zlúčeniny, ktoré sa zase môžu podieľať na rôznych biologických procesoch.

Žihľava, list viniča a pagaštan konský sú predmetom vedeckého výskumu z rôznych dôvodov – od antioxidačných rastlinných látok cez mikrocirkuláciu až po funkciu žilových ciev.

Zdroje

[1] Förstermann U., Münzel T. Endotelová dysfunkcia a cievne ochorenie. Circ Res. 2006.

[2] Gimbrone MA, García-Cardeña G. Biológia endotelových buniek a cievne ochorenia. Circ Res. 2016.

[3] Madamanchi NR a kol. Oxidačný stres a cievne ochorenia. Arteriosklerický trombózny vaskulárny biologický výskum. 2005.

[4] Chrubasik JE a kol. Urtica dioica: Prehľad jej liečivých použití. Fytomedicína. 2007.

[5] Gülçin I. a kol. Antioxidačná aktivita Urtica dioica. J Ethnopharmacol. 2004.

[6] Kalus U. a kol. Zlepšenie mikrocirkulácie extraktom z listov červeného viniča. Farmaceutický výskum. 2004.

[7] Rabe E. a kol. Účinnosť extraktu z listov červeného viniča pri chronických žilových ochoreniach. Farmaceutický výskum. 2011.

[8] Terra X a kol. Hroznové polyfenoly a cievna ochrana. Výživa. 2009.

[9] Sirtori CR. Aescín: farmakológia a terapeutické aplikácie. Pharmacol Res. 2001.

[10] Pittler MH, Ernst E. Extrakt z pagaštanu konského na chronickú venóznu insuficienciu. Cochrane Database Syst Rev. 2012.