Tri výskumné oblasti, jedno biologické prepojenie
Višňa je jedným z mála druhov ovocia, ktoré bolo skúmané v rámci štúdií na ľuďoch v troch oblastiach, ktoré sú biologicky viac prepojené, ako sa na prvý pohľad zdá: regenerácia svalov po intenzívnej námahe, kvalita spánku a kognitívny výkon v starobe.
Spoločným menovateľom sú procesy, ktoré sú kľúčové pre regeneráciu a dlhodobú funkciu buniek. Po fyzickej námahe sa zvyšuje oxidačný stres a zápalové markery, zatiaľ čo svalová sila dočasne klesá. Spánok úzko súvisí s hormonálnou reguláciou, imunitnou aktivitou a neuronálnou obnovou. Kognitívny výkon v starobe závisí okrem iného aj od cievnej funkcie, ochrany buniek a dobre regulovaných zápalových procesov.
Práve na tomto rozhraní sa zaujímavými stávajú charakteristické zložky višne: antokyány a ďalšie polyfenoly. Dodávajú ovociu intenzívnu červenú farbu a už roky sa skúmajú ich antioxidačné a protizápalové vlastnosti.
Toto prepojenie sa dá najlepšie pochopiť vo výskume v športe, pretože nám umožňuje merať, koľko stresu telo zažíva a ako rýchlo sa potom vráti k svojej výkonnostnej kapacite.
Višňa a regenerácia svalov
Máloktorá oblasť okolo višní nebola študovaná tak intenzívne ako regenerácia po fyzickej námahe.
Jedna zo známych štúdií na ľuďoch skúmala 20 rekreačných športovcov, ktorí pred, počas a po maratóne užívali buď višňovú šťavu, alebo placebo. Užívanie začalo päť dní pred pretekmi, pokračovalo v deň maratónu a skončilo o 48 hodín neskôr. Následne sa skúmali markery poškodenia svalov, zápalu, oxidačného stresu a regenerácie svalovej sily.[1]
Skupina s višňami vykazovala rýchlejšie obnovenie izometrickej svalovej sily. Zároveň boli určité zápalové markery, vrátane interleukínu-6 a C-reaktívneho proteínu, nižšie v porovnaní so skupinou s placebom.[1]
Zaujímavý tu nie je len výsledok, ale aj načasovanie príjmu. Višňa sa užívala niekoľko dní pred námahou. V športovej výžive sa tento koncept niekedy označuje ako „predregenerácia“: cielená príprava tela na intenzívnu námahu, aby následná regenerácia bola efektívnejšia.
Systematický prehľad s metaanalýzou hodnotil 14 štúdií o konzumácii višňových výrobkov v súvislosti s intenzívnym fyzickým cvičením. Medzi skúmanými účinkami bola svalová sila, bolesť svalov, skákací výkon, kreatínkináza, C-reaktívny proteín, interleukín-6 a TNF-alfa.[2]
Autori dospeli k záveru, že produkty z višní môžu podporovať určité aspekty regenerácie po namáhavom cvičení, najmä obnovenie svalovej sily.[2]
Športový výskum višní neprináša žiadne informácie o krátkodobom zlepšení výkonu. Zaujímavejšie je obdobie, ktoré nasleduje: ako telo reguluje zápalové reakcie, vyrovnáva oxidačný stres a postupne obnovuje svoju výkonnostnú kapacitu.
Višne ako prirodzený zdroj melatonínu
Skutočnosť, že višne boli skúmané aj v rámci výskumu spánku, je menej prekvapujúca, ako sa na prvý pohľad zdá. Spánok je jedným z najdôležitejších období, v ktorých prebiehajú práve tieto druhy regeneračných a regulačných procesov.
Višne patria medzi málo potravín, v ktorých sa melatonín prirodzene vyskytuje.Tento hormón, ktorý si telo produkuje samo, hrá ústrednú úlohu v regulácii nášho cyklu spánku a bdenia.
V dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii užívalo 20 zdravých dospelých buď koncentrát z višní, alebo placebo počas siedmich dní. Močový metabolit melatonínu 6-sulfatoxymelatonín sa pri užívaní koncentrátu z višní významne zvýšil. Zároveň sa zlepšil celkový čas spánku a účinnosť spánku.[3]
Táto súvislosť sa ešte viac preukázala v menšej pilotnej štúdii so staršími dospelými trpiacimi nespavosťou. Účastníci dostávali buď čerešňovú šťavu, alebo placebo dvakrát denne počas dvoch týždňov. V skupine s čerešňovou šťavou sa čas spánku predĺžil o 84 minút v porovnaní so skupinou s placebom.[4]
Obzvlášť zaujímavé je, že autori sa nezaoberali len prirodzeným obsahom melatonínu vo višniach. Skúmali aj možný vplyv na metabolizmus tryptofánu. Niektoré polyfenoly, vrátane prokyanidínu B-2, by preto mohli prispieť k zabezpečeniu toho, aby zostalo viac tryptofánu dostupného na tvorbu serotonínu a melatonínu.[4]
To znamená, že úloha višní v spánku sa neobmedzuje len na melatonín. Väčší záujem je skôr o interakciu medzi melatonínom, polyfenolmi, metabolizmom tryptofánu a biologickými procesmi, ktoré podporujú nočnú regeneráciu.
Višňa a kognitívny výkon v starobe
Ďalšia oblasť výskumu sa zameriava na kognitívny výkon starších ľudí.
V klinickej štúdii dostávalo 37 zdravých dospelých vo veku 65 až 80 rokov počas dvanástich týždňov buď čerešňovú šťavu, alebo placebo. Účastníci na začiatku štúdie nemali žiadne kognitívne poruchy. Medzi skúmanými parametrami boli subjektívna pamäť, pozornosť, reakčný čas a rôzne objektívne kognitívne testy.[5]
Po dvanástich týždňoch skupina užívajúca višne vykazovala zlepšenia vo viacerých oblastiach. Okrem iného boli zaznamenané lepšie skóre v oblasti vizuálnej pozornosti, rýchlosti reakcií a pamäte.[5]
Mozog je obzvlášť citlivý na oxidačný stres a zmeny v prietoku krvi. Polyfenoly sa skúmajú práve v tejto súvislosti, pretože nielenže majú antioxidačné vlastnosti, ale môžu tiež ovplyvňovať biologické signálne dráhy, ktoré sú dôležité pre krvné cievy, reguláciu zápalu a neuronálne funkcie.
Višňa tak zapadá do širšieho kontextu: rastlinné zlúčeniny sa už nepovažujú len za antioxidanty. Čoraz viac sa záujem zameriava na to, ako interagujú s regulačnými systémami tela.
Spoločný biologický menovateľ
Štúdie o višniach sa spočiatku zdajú byť veľmi odlišné: maratónci, zdraví dospelí v spánkovom laboratóriu a starší ľudia v kognitívnych testoch.
Spoločný menovateľ však spočíva v biologickom pozadí.
Všetky tri oblasti zahŕňajú systémy, ktoré sú citlivé na oxidačný stres, zápalové reakcie a zmeny cievnych funkcií. Svalové tkanivo sa po námahe potrebuje obnoviť. Spánok úzko súvisí s hormonálnou reguláciou, imunitnou aktivitou a neuronálnou obnovou. Kognitívny výkon v starobe závisí od stabilného prietoku krvi, ochrany buniek a dobre regulovaných zápalových procesov.
Práve preto je višňa vedecky zaujímavejšia, než by naznačovala jej každodenná známosť.
Nie je to izolovaná účinná látka, ale prírodný rastlinný komplex pozostávajúci z antokyánov, polyfenolov, melatonínu a ďalších zložiek špecifických pre ovocie. Táto kombinácia vysvetľuje, prečo sa objavuje v tak rozmanitých oblastiach výskumu.
Zdroje
[1] Howatson G, McHugh MP, Hill JA, Brouner J, Jewell AP, van Someren KA, Shave RE, Howatson SA. Vplyv čerešňovej šťavy na ukazovatele regenerácie po maratóne. Škandinávsky časopis medicíny & Veda v športe. 2010;20(6):843–852.
[2] Vitale KC, Hueglin S, Broad E. Doplnky stravy s čerešňami a zotavenie z namáhavého cvičenia: Systematický prehľad a metaanalýza. Medzinárodný časopis pre športovú výživu a metabolizmus pri cvičení. 2021;31(2):154–167.
[3] Howatson G, Bell PG, Tallent J, Middleton B, McHugh MP, Ellis J. Vplyv šťavy z čerešní (Prunus cerasus) na hladinu melatonínu a zlepšenú kvalitu spánku. Európsky časopis pre výživu. 2012;51(8):909–916.
[4] Losso JN, Finley JW, Karki N, Liu AG, Prudente A, Tipton R, Yu Y, Greenway FL. Pilotná štúdia čerešňovej šťavy na liečbu nespavosti a skúmanie mechanizmov. Americký časopis pre terapiu. 2018;25(2):e194–e201.
[5] Chai SC, Jerusik J, Davis K, Wright RS, Zhang Z. Vplyv čerešňovej šťavy Montmorency na kognitívny výkon u starších dospelých: randomizovaná kontrolovaná štúdia. Jedlo & Funkcia. 2019;10(7):4423–4431.