Hlavný rozdiel medzi západnou medicínou a tradičnou čínskou medicínou (TČM) spočíva v ich funkčnom prístupe: tradičná čínska medicína sa zameriava na reguláciu a podporu telesných funkcií, zatiaľ čo západná medicína sa zameriava na ich nahrádzanie. Dalo by sa teda povedať, že západná medicína by mala byť primárnou liečbou závažných telesných porúch a TČM funkčných porúch. TČM môže byť nápomocná pri podpore a regulácii telesných funkcií súvisiacich s metabolizmom a imunitným systémom.

Predpokladá sa, že akupunktúra sa používala už v roku 200 v.Chr. Akupunktúra sa plne rozvinula. Prvé akupunktúrne ihly boli kúsky kovu potiahnuté medenkou. Jeden zaoblený koniec sa používal na tlak a masáž povrchu pokožky v rôznych bodoch. Špicatý koniec sa používal na vpichnutie ihly pod kožu. Body/dráhy opísané v tom čase do značnej miery zodpovedajú meridiánom známym dnes.

Existuje 12 párových hlavných meridiánov – prebiehajúcich po oboch stranách tela – pomenovaných podľa orgánov, ktoré zásobujú energiou a s ktorými priamo súvisia, plus jeden meridián pozdĺž prednej a zadnej stredovej čiary tela. Na týchto meridiánoch sa nachádzajú akupunktúrne body.

Podľa TČM je predpokladom úspechu akupunktúrnej liečby výber vhodných meridiánov a akupunktúrnych bodov pomocou tradičnej čínskej diagnostiky.

Diagnostika TCM zahŕňa

• Diagnostika tváre - vonkajší vzhľad
• Diagnostika jazyka – rozhodujúcimi faktormi sú tvar, farba, vlhkosť a textúra.
• Pulzná diagnostika je ústredným zameraním diagnostických metód TCM.

Skúsený lekár TCM využíva pri diagnostike všetky svoje zmysly. Na základe hlasu a dýchania, kašľa a dokonca aj telesného pachu sa snaží určiť, v ktorom funkčnom systéme by mohla spočívať nerovnováha.

Ak ste si prečítali tento článok, všimli ste si, že diagnostické metódy z tradičnej čínskej medicíny, ajurvédy a bylinnej medicíny majú mnoho paralel.